Blog

 Je úplným nezmyslom, že slovenčina je najťažším jazykom sveta, skonštatoval dnes na seminári o štátnom jazyku Matej Považaj z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

Reagoval tým na e-mailovú správu Desať najťažších jazykov na svete, ktorá obletela pravdepodobne celé Slovensko. V správe sa hovorilo, že práve slovenský jazyk je najťažší.

Je síce pravda, že zasadnutie, ktoré sa spomína v tom maile, bolo v Paríži, ale podľa zistení, ktoré jazykový ústav má, o slovenčine sa tam vôbec nehovorilo, dodal Považaj pre TASR. Ako ďalej skonštatoval, aj na Slovensku sa, bohužiaľ, našli ľudia, ktorí dezinformovali verejnosť a rozosielali nepravdivé údaje.

V tejto súvislosti upozornil Matej Považaj na webovú stránku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, kde riaditeľ ústavu Slavomír Ondrejovič reaguje na informáciu zo spomínaného e-mailu a vysvetľuje, ako to v skutočnosti so slovenčinou je.

Jazykové zmeny sú najskôr v praxi, až potom sú kodifikované

Pravidlá slovenského pravopisu sa nemenia často a keď sa menia, tak hlavne preto, aby zjednodušili písomnú komunikáciu. Výraznou zmenou prešli posledný raz v roku 1953, odkedy prešlo viac ako 50 rokov.

Od tejto zmeny pravidiel sa slovenský pravopis len spresňoval. Ako dnes, počas seminára o štátnom jazyku, uviedol Považaj z Jazykovedného ústavu, pravidlá slovenského pravopisu prešli postupne zmenami, vďaka ktorým sa odstránili zbytočné výnimky.

Napríklad v roku 1968 sa odstránili výnimky pri písaní slov s predponami a v roku 1991 sa odstránili výnimky o rytmickom krátení pri písaní prípon ár, - áreň, poznamenal. Taktiež došlo k zjednodušeniu písania veľkých začiatočných písmen vo vlastných menách najmä v geografických názvoch. Ak sa niečo mení, tak je to vždy preto, aby sa odstránili výnimky a aby sa pre používateľov zjednodušilo hlavne písanie textov, dodal Považaj. Takéto zmeny sa vždy najskôr prediskutujú v odborných kruhoch, aj keď sa v slovenčine používajú oveľa skôr, ako sa dostanú do pravidiel. Je potrebné uvedomiť si, že kodifikácia vždy zaostáva za skutočným uplatňovaním. Ak zistíme, že máme čosi v kodifikácii a prax sa od toho veľmi odkláňa, treba zvážiť, či by nebolo výhodnejšie zmeniť pravidlo a prispôsobiť ho jazykovej praxi. Ak, samozrejme, nie je jeho uplatňovanie v praxi v rozpore so všeobecnými zásadami, vysvetlil Považaj.

Najviac chýb sa robí podľa jeho slov v oblasti lexiky, kde sa v úradných textoch niekedy používajú nespisovné alebo nesprávne slová. Veľké nedostatky majú mnohí aj v interpunkcii, v písaní čiarky a problematické sú tiež niektoré tvary podstatných mien. Mojím cieľom dnes bolo upozorniť na základné kodifikačné príručky, ktoré sú v platnosti a ktoré by sa mali v úradnej komunikácii používať a využívať, dodal Matej Považaj. Mnohé problematické veci rozobral s poslucháčmi aj počas seminára a v praktických príkladoch ich upozornil na jazykové javy, v ktorých sa najčastejšie robia chyby pri hovorení, ale hlavne pri písaní.

zdroj: https://domov.sme.sk/c/3635406/slovencina-nie-je-najtazsim-jazykom-na-svete.html

Najdlhšie slovo slovenského jazyka, ktoré sa reálne používa, má 35 písmen. Slovenčina však pozná aj oveľa dlhšie slová, tie však už spadajú medzi zložené, odborné, prípadne existujúce, ale nepoužívané.

Najdlhšie slovo slovenského jazyka, ktoré sa reálne používa, má 35 písmen. Slovenčina však pozná aj oveľa dlhšie slová, tie však už spadajú medzi zložené, odborné, prípadne existujúce, ale nepoužívané.

Ako uvádza portál korpus.sk, najdlhšie reálne používané slovo v slovenčine je najneskomercionalizovávateľnejšieho a má 35 písmen. Dokážete ho vysloviť na prvýkrát bez chyby?

Najdlhšie reálne používané slovo v slovenčine má 35 písmen, poznáme však aj dlhšie slová.

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra píše, že druhým najdlhším slovom by v tomto prípade bolo najnezrevolucionalizovateľnejšiemu, ktoré má 34 písmen, no v bežnej praxi sa príliš nepoužíva. Tretie najdlhšie slovo je najneobhospodarovávateľnejšieho, ktoré má 31 písmen.

Poznáme aj dlhšie slová

Slovenský jazyk však pozná aj dlhšie slová, avšak, hoci sú jazykovo správne, reálne sa nepoužívajú, píše portál Wikipedia. Hovoríme o slove znajneprekryštalizovávateľnejšievajúcimi, ktoré má 40 písmen alebo o slove znajnepreinternacionalizovateľnejšievať, ktoré má 39 písmen.

Najdlhšie slovo na svete je názov chemického prvku, ktorý má viac ako 189-tisíc znakov.

Ak by sme však pátrali ešte hlbšie, nájdeme číslovku deväťstodeväťdesiatdeväťtisícštyristodeväťdesiatdeväť, ktorá má dokonca 53 písmen a v rovnakej dĺžke je možné napísať ešte niekoľko ďalších čísloviek.

V slovenčine existujú aj dlhšie slová, napríklad citoslovcia môžu byť teoreticky veľmi dlhé, ak človek dlho kričí "uááááááááá...".

Najdlhšie slovo na svete

Ešte dlhšie slová môžu byť zložené so spojovníkom, prípadne chemické prvky. Absolútne najdlhším slovom na svete je práve názov chemického prvku, ktorý začína Methionylthreonylthreonylglutaminylarginyl... a celkovo má 189 819 písmen, píše portál Digital Spy.